Čenkovej deti 2017



Koľko je v Európe chudoby?

Podľa štúdie Eurostatu o životných podmienkach občanov Európskej únie z roku 2015 žije v Slovenskej republike 20,3 % detí, čo je až 200 000 detí do 18 rokov v ohrození chudoby. Pritom najviac ohrozené chudobou sú nielen viacdetné domácnosti, ale v posledných rokoch najmä domácnosti  s jedným rodičom a jedným dieťaťom.  Počet týchto neúplných rodín vzrástol v porovnaní s rokom 1991, kedy ich bolo 10,4% až na 16% z celkového počtu rodín.

Porovnanie skladby rodín rokov 1991 a 2015

1991

68% úplné rodiny

10% neúplné rodiny

0% viacčlenné rodiny

22% jednočlenné rodiny

2015

52% úplné rodiny

16% neúplné rodiny

2% viacčlenné rodiny

30% jednočlenné rodiny

Dnes evidujeme 108 000 osamelých matiek s deťmi a osamelých otcov niečo nad 20 000. Takže stále platí, že takmer 90% jednorodičovských rodín, sú rodiny, kde sa o dieťa stará matka. V súčasnosti sa len malý počet žien stáva osamelými matkami z dôvodu úmrtia partnera. Táto príčina bola dominantnou do druhej polovice dvadsiateho storočia. Dnes je podstatným dôvodom rozvod a druhou najčastejšou príčinou vzniku jednorodičovských rodín je narodenie dieťaťa mimo manželstva.

Do roku 2008 mala miera rizika chudoby u jednorodičovských rodín klesajúcu tendenciu, ale po roku 2008  zaznamenávala čoraz väčší nárast. Čo spôsobilo túto podstatnú zmenu? Došlo k nej predovšetkým z dôvodov vypuknutia krízy, ktoré boli sprevádzané aj zhoršeným prístupom k základným službám ako je zdravotníctvo a služby starostlivosti o deti. V dôsledku škrtov vo verejných financiách boli ženy zasiahnuté dvojnásobne. Nielen ako spotrebiteľky krízou obmedzených služieb, ale aj ako zamestnankyne, ktoré tvoria dve tretiny zamestnancov v týchto uvádzaných službách. Ruka v ruke s tým sa menilo aj reprodukčné správanie obyvateľstva a znižoval sa potenciál  mužov, ochotných vstupovať do partnerského zväzku. Nielen pre zmenu životného štýlu a zmeny hodnôt. Ľady sa  lámali oveľa, oveľa skôr v rámci vzrastajúcej chudoby v celej postkomunistickej populácii. Podľa publikácie Evy Haluškovej a Jozefa Božíka „Chudoba spoločenské súvislosti a sociálne politiky na jej odstránenie.“ sa  takzvaná „nová chudoba“, fenomén z konca 70-tych rokov keď sa občasná nezamestnanosť niektorých vrstiev zmenila na permanentnú  rozšírila o „working poor“ čiže chudobu zamestnaných, ktorej hlavnou črtou je nízka príjmová úroveň. „Živitelia rodín sa i napriek začleneniu sa do pracovného procesu dostávajú na, respektíve pod hranicu chudoby. Podľa štatistík Eurostatu je evidentné, že i napriek neustále rastúcej nominálnej mzde, reálna mzda klesá. Dôvodom sú inflačné tlaky, rast spotrebiteľských cien, rastúce náklady súvisiace so zaobstaraním bývania a so zakladaním rodiny.“ Založiť si rodinu sa stalo na Slovensku luxusom.

Podľa Zuzany Kusej, ktorá sa v tzv. Sieti proti chudobe dlhodobo venuje fenoménu chudoby na Slovensku „je riziko peňažnej chudoby v jednorodičovských domácnostiach a v domácnostiach s troma a viac deťmi  trikrát vyššie ako u ostatnej populácii.“ Ako v roku 2014 preukázala prieskumami, neočakávané výdavky  (napríklad úhrada opravy spotrebiča, nové topánky, či školský výlet) sú veľký problém pre sedem z desiatich osôb žijúcich v jednorodičovských domácnostiach. Štyria z desiatich v jednorodičovských domácnostiach si nemôžu dovoliť jesť každý druhé deň mäso, či rybu. Každá desiata osoba, žijúca v jednorodičovskej domácnosti si nemôže v byte dovoliť primerané teplo.

Na Slovensku je hranica 347 EUR na mesiac

Domácnosť jednotlivca s mesačným príjmom nižším ako 347 EUR je už v pásme ohrozenia chudoby, takže neúplná rodina rodiča s dieťaťom, ktorá má podľa štatistík priemerný príjem 295 EUR na člena domácnosti je už dávno pod hranicou chudoby. Ale aj táto štatistická suma je podľa pracovníkov slovenských krízových centier a útulkov nedosiahnuteľným snom pre mnohé slobodné matky s deťmi do 3 rokov veku dieťaťa, ktoré sú ich klientkami. Neraz ju nedosahujú ani matka s dieťaťom dokopy. Opustená matka s dieťaťom dostáva rodičovský príspevok 203,20 EUR a prídavok na dieťa 23,52 EUR, prípadne k tomu príspevok k prídavku na dieťa 11,02 EUR a od otca svojho dieťaťa väčšinou minimálne výživné 27,13 EUR, čo pre ženu i dieťa znamená mesačný príjem 264,87 EUR. Táto suma je na zabezpečenie základných životných potrieb absolútne nedostatočná.

Ak by sme vychádzali so štatistického priemeru, aký sa uvádza v Eurostate ako priemer pre slobodnú matku s dieťaťom na  zabezpečenie jedla, čo je  2,20 EUR denne na osobu a bývania 2,50 EUR denne na osobu, tak by naša slobodná matka potrebovala minimálne 284 EUR mesačne, takže jej chýba mesačne vyše 19 EUR, pričom jej nezostalo na oblečenie, na hygienické potreby, na dopravu a na lieky...

Ešte sa nám javí situácia Čenkovej detí v súčasnosti pritiahnutá za vlasy?

Chudoba na vlastnej koži
Započúvajte sa do príbehov reálnych žien a detí, ktoré by bez pomoci neziskových organizácií a individuálnych darcov neprežili:

Eva má 5 ročnú Simonku a 16 mesačného Miška, dostáva rodičovský príspevok 203 EUR, 2 x 23,52 EUR prídavky na deti a nepravidelne dostáva výživné 180 EUR, ale iba na jedno dieťa. Otec dieťaťa vždy, keď hrozí, že bude stíhaný, pošle výživné, ale priemerne len raz za 3 mesiace. Všetky peniaze minie Eva na ubytovanie a na deti, na jej potreby jej neostávajú žiadne peniaze. Krúžky, pokiaľ nie sú zdarma, alebo škôlka v prírode, či výlety šikovnej Simonke nehrozia..

Martina s malou Lujzou žijú pod hranicou chudoby: 203 EUR rodičovský, rodinné prídavky 23,52 EUR. Spolu 226, 52 EUR. Výživné nedostáva, lebo otec dieťaťa je násilnej povahy, preto ho do rodného listu z obavy nenapísala, tým pádom nemá žiadne právo na výživné. Pomáha jej rodina, oblečenie má 8-mesačná Lujzička len zo zbierok oblečenia...

Milada a dnes prváčka Vaneska odišli z Náruče Senior & Junior pre dvoma rokmi, žijú na ubytovni. Milada pracuje ako pomocná kuchárka, zarobí v čistom do 400 EUR, výživné nemá priznané žiadne, lebo otec dieťaťa ju hneď, ako mu povedala, že je tehotná, bez slova opustil... K platu dostáva teda už len prídavky vo výške 23,52 EUR. Vaneska chodila na gymnastiku, avšak okrem peňazí nemala Milada ani čas vodiť malú na krúžky, lebo začínali skôr, ako ona končila v práci... V jej rodine sú veľmi slabé sociálne pomery, odtiaľ pomoc čakať nemôže. Pomáha jej však kmotrička, občas si ju na víkend zoberie, aby mohla ísť Milada na brigádu...

Osamelé matky na hranici chudoby a neraz aj pod jej hranicou však nie sú len problémom Slovenska. Už v roku 2011 na tento problém upozornil aj Európsky parlament. Už vtedy podľa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť predstavovali slobodné matky 5% žien v Európe.

Ako proti chudobe osamelých matiek?

Napriek tomu podľa správy Barbary Matery, ktorú predniesla v Európskom parlamente  29.9. 2011:„Osamelé materstvo“ je často ignorovaná demografická kategória a hoci zahŕňa sociálne široký diapazón – ovdovené ženy, rozvedené ženy a slobodné matky s dieťaťom mimo manželského zväzku – nemá táto skupina žien žiadnu identifikovateľnú a viditeľnú lobby, ktorá by bojovala za všetky osamelé matky, keďže rôzne politiky môžu na každú matku vplývať ináč.“  Dôvodom „neorganizovanosti“ osamelých matiek sú  nielen hospodárske a vekové rozdiely, ale aj spoločensko-zemepisné rozdiely. V Európe existujú tri prúdy politík voči osamelým matkám. V štátoch južného stredomoria (v Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Grécku) je normálne, že široko rozvetvená rodina automaticky pomáha a podporuje osamelú matku s dieťaťom. V severnej Európe a v Škandinávii (Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Dánsko) poskytujú štátne systémy sociálneho zabezpečenia osamelým matkám dostatočné dávky a sociálnu pomoc. V členských štátoch východnej Európy však vládne zmes politík južnej a severnej Európy pomiešaná s prezentáciou o silných rodinných hodnotách, ktoré sú však viac proklamované ako reálne. V každom prípade sú osamelé matky v Európe stále stigmatizovanou skupinou, keďže väčšina ľudí si pod nimi predstaví nezodpovedné dospievajúce dievčatá, pričom 85% osamelých rodičov v Európe  sú zväčša matky vo veku 25-64 rokov. Faktom ale je, že hospodársko-ekonomická kríza postihuje najmä osamelé matky vo veku 25-40 rokov s nezaopatrenými deťmi.

Osamelé matky trpia nielen platovými rozdielmi na základe rodovej nerovnosti, ale z dôvodu absencie druhého príjmu v rodine sa neraz musia zadlžiť, aby sa vôbec o deti mohli  postarať. Zo štatistík tiež vyplýva, že osamelé matky v Európe, a Slovensko túto situáciu priamo kopíruje, majú nižšie vzdelanie než vydaté, čo ich do veľkej miery diskriminuje na trhu práce. Takéto matky sú potom, žiaľ, akoby predurčené na nekvalifikované a teda slabo platené zamestnania, čím sa dostávajú do ťaživého neriešiteľného kolotoča chudoby. To im veľmi komplikuje zabezpečiť  svojim deťom normálny štandard a tak ich deti dedia matkinu chudobu, čo ich na celý život nerovnosťou šancí znevýhodní v porovnaní s rovesníkmi.

 

Preto už v roku 2011 Európsky parlament odporučil  členským štátom EÚ uplatňovať vo svojich politikách spôsoby boja proti nerovnostiam, ktorým čelia osamelé matky a ich deti v Európe. Tu je sumarizácia odporúčaní:

  • Je nevyhnutné, aby na základe tejto správy riešili viaceré členské štáty problematiku osamelých matiek pomocou investícií a podpory výskumu v tejto oblasti a mali by iniciovať dialóg a výmenu najlepších postupov a riešení.
  • Mali by sa podporovať vnútroštátne politiky, ktoré budú zaručovať nepriame dotácie na nákup potravín. Poukážky na potraviny predstavujú príležitosť pre členské štáty bojovať proti cyklickej povahe chudoby osamelých matiek
  • Osamelým rodičom by sa mali poskytovať daňové úvery, ako to robia v Rakúsku, Belgicku a Holandsku
  • Osamelým matkám a ich nezaopatreným deťom by sa malo umožniť využívať výhody zdravotnej starostlivosti a vyrovnať tak neprítomnosť druhého vyživujúceho rodiča
  • Členský štát by mal dávať daňové úľavy a stimuly podnikom, prevádzkujúcim podnikové zariadenia dennej starostlivosti a detské jasle, ktoré osamelým matkám umožnia pracovať, kým starostlivosť a výučba detí je zabezpečená
  • Daňové úľavy by mali dostať aj podniky, ktoré zabezpečujú odborné vzdelávanie osamelých matiek . Príkladom praxe by mohlo byť Holandsko, kde je starostlivosť o dieťa pre osamelú matku bezplatná.
  • Členský štát by mal ponúkať na miestnej i celoštátnej úrovni pružné pracovné príležitosti pre osamelú matku (práca na čiastočný úväzok, práca z domu, práca prostredníctvom internetu)
  • Osamelé matky by mali mať prednosť  pri získaní cenovo dostupného bývania
  • Osamelým matkám by sa mali zvýšiť príspevky nezamestnanosti pomerne na každé dieťa, ktoré je v ich starostlivosti. Dá sa využiť príklad z Nemecka, ktoré tak už urobilo

Ako sa proti chudobe bojuje na Slovensku?

V roku 2014 naše občianske združenie Šanca pre nechcených organizovalo Medzinárodnú konferenciu Dieťa je dar, kde 150 delegátov slovenských neziskových organizácií, pracovníkov Úradov práce sociálnych vecí a rodiny a sociálnych sestier v zdravotníckych zariadeniach napísalo vláde SR a samospráve Slovenskej republiky Otvorený list s požiadavkou aplikovať tieto odporúčania EP do slovenskej praxe.

Prešli 3 roky a MPSVR SR pod vedením Jána Richtera nedalo na tento list odpoveď a nezačalo do praxe aplikovať ani jedno z odporúčaní Európskeho parlamentu, hoci to minister v prejave na tejto konferencii osobne prisľúbil.

Po troch rokoch ideme list ministrovi poslať znova a opätovne ho budeme žiadať, aby zabezpečil systémovejšie zmeny v pomoci osamelým matkám s deťmi v núdzi a zastavil prepadanie sa tejto skupiny občanov do chudoby. Dá sa to. Lebo ako raz povedal Nelson Mandela: „Chudoba nie je nehoda. Podobne ako otroctvo či apartheid i chudoba je len ľudským výtvorom a preto môže byť odstránená len ľuďmi a ich činmi.“

A každý človek môže takýto čin urobiť. Každý z Vás môže pomôcť. Nie k zmene systému, ale konkrétnym deťom, ktorých mama nezvláda financovanie starostlivosti o ne, tak ako kedysi Zuzana Čenková.

Staňte sa individuálnym darcom, alebo darkyňou cez: www.kmotricky.sk. „Staňte sa kmotrom, alebo kmotričkou, aby dieťa zostalo s mamičkou.“

Každý, kto sa zaviaže k pravidelnému mesačnému príspevku minimálne 5 EUR mesačne, dostane koncom roka 2017 originálny darček: hrnček z limitovanej edície vyrobenej špeciálne pre Šancu pre nechcených s ilustráciami Štefana Cpina z knižky  Čenkovej deti.

Ďakujeme, že pomáhate matkám s deťmi v núdzi.

 

Anna Ghannamová

Umením proti chudobe
Pre tému chudoby sme spojili naše občianske združenie s umením.

Chceme pomôcť nielen zviditeľniť nutnosť podpory matkám s deťmi v núdzi. Nadviazali sme spoluprácu s TOTO! je galéria, ktorá sústreďuje ilustrácie detských kníh slovenských ilustrátorov, aby sme  verejnosť oslovili aj takouto netradičnou cestou. 

Pre našu tému sme si vybrali sme Štefana Cpina, ktorého obrázky sprevádzajú dej známeho príbehu chudobnej vdovy  a matky  štyroch detí Zuzany Čenkovej, ktorý napísal Fraňo Kráľ.

O tvorbe Štefana Cpina (1919 – 1971) hovorí zástupkyňa TOTO! je galéria Ida Želinská:

Vždy sa na príbeh pozeral očami (detského) čitateľa: volil ľahko zapamätateľný „výtvarný slovník“, tak aby sa príbeh spojil s obrázkom a vryl sa do pamäti. Postavy, ktoré vytvoril sú realistické, tak aby ste sa ich mohli „dotknúť“. V rozprávkových ilustráciách necháva množstvo bielej plochy, čím ich robí vzdušnejšími. Ak však maľuje sociálne témy, plní papier do posledného miesta, akvarel je temnejší.

Prvé výsledky našej spolupráce nájdete aj na titulke nášho časopisu, na ktorej je ilustrácia Štefana Cpina. Súčasne sa nám  podarilo vydražiť posledné dostupné originály ilustrácií z knihy Čenkovej deti, pričom výťažok použijeme na podporu detí a matiek v núdzi.

Zdroj: časopis Šanca SENIOR & JUNIOR, č. 2_2016