Prečo som dobrovoľníkom?



 

EVKA

Možnosť "adoptovať" si starého rodiča ma hneď upútala. Hoci som na začiatku presne nevedela, čo bude táto forma dobrovoľníctva obnášať, očakávala som zmysluplné využitie času prospešné pre seniora aj pre mňa, čo sa mi iba potvrdilo. Mne dávajú návštevy veľa, keďže je to možnosť ako spoznať svet starších - čo je niečo nad čím sa mladý človek väčšinou nezamýšľa.

Pani, ktorú navštevujem, je zas rada, že má „spojenie" s vonkajším svetom. Oceňujem tiež, že keďže ide o organizovaný program, vždy je na koho sa obrátiť v prípade otázok ohľadom práce so seniorom napríklad aj na pravidelných supervíziách dobrovoľníkov. Vrelo odporúčam tento program každému, kto má trochu času a chce niečo spraviť pre našich seniorov :-)

 

JANKA 

Keďže som svoju babku a dedka stratila veľmi skoro, vždy som mala prázdno v srdci, keď sa rozprávalo o starých rodičoch, a preto som sa rada zapojila do dobrovoľníckeho programu pre seniorov. Tieto návštevy mi prinášajú uspokojenie na duši a dobrý pocit, že som pomohla.

Prekvapilo ma, že aj keď som po práci unavená a mám myseľ iba na odpočinok, predsa idem za "starkým" - ako ho doma volám - a moja myseľ sa preorientuje a dokáže sa hodinu venovať inému človeku a potom odchádzam ako z rozprávky - šťastná a pokojná. Moje okolie stále neverí, že sa v dnešnej dobe nájde niekto, kto táto prácu vykonáva bezplatne a dobrovoľne. Ale mňa to teší.

 

ĽUBKA

K dobrovoľníctvu ma priviedol fakt, že mi vyrástli mi deti, a ja som mala zrazu voľný čas, ktorého som napriek stretnutiami s priateľmi, kultúre, knihám či rodine mala stále dosť, a keďže sa poznám s pani riaditeľkou, tak mi navrhla, či by som sa nechcela stať dobrovoľníčkou a...stala som sa. Ani som neočakávala, že by mi táto práca mala niečo priniesť. Ale priniesla mi poznanie, že aj seniori môžu byť príma kamoši

Táto práca ma veľmi prekvapila. Keďže sa stále niekam ponáhľam, stále niečo nestíham,  keď prejdem bránou „Náruče“ do náruče mojej „kamarátky“, tak automaticky spomalím, spomalím pohyby, reč, gestikuláciu, zrazu čas plynie úplne inak, tak pomaly, ležérne. Ľudia z môjho okolia sa nestačia čudovať: „ty máš čas ešte aj na toto?“ , ale v podstate sú radi, že keď zostarnú, tak mám prax a nenechám ich nepovšimnutých. Mám rada túto prácu, získala som nové kamošky medzi dobrovoľníčkami a hlavne získala som moju pani Gizku.

 

 

MagdalénKa

Dobrovoľníčkou som sa stala z dôvodu, že som chcela svoj voľný čas venovať niečomu užitočnému a pritom  urobiť niekomu radosť. Tiež ma vždy zaujímala práca so seniormi a chcela som im byť bližšie.  Vďaka dobrovoľníctvu som spoznala  nových a príjemných ľudí a tiež som získala iný pohľad na prácu a celkové okolie tohto zariadenia.

Pravidelné návštevy sa stali súčasťou môjho života a je to pre mňa príjemne strávený čas s človekom, s ktorým si mám stále čo povedať. Mám možnosť sa vytrhnúť z bežných starostí a povinností a vydýchnuť si. Pred prvou návštevou som mala obavy ako to celé bude prebiehať. Predsa len, komunikovať s úplne cudzím človekom môže byť pre obe strany komplikované. Nakoľko zariadenie tento projekt dokonale pripravilo, všetko prebehlo v úplnom poriadku a to bolo pre mňa zrejme najväčším prekvapením.

Seniori nás výborne prijali. S ľahkosťou som sa stala súčasťou tohto projektu. Prvotné ohlasy na moje dobrovoľníctvo boli rôzne. Často som dostávala otázku, prečo to robím a čo z toho mám. Časom som však  moje blízke i vzdialenejšie okolie presvedčila o dôležitosti projektu "Adoptuj si svojich starých rodičov" a stretávam sa s tým, že ľudí zaujíma v čom tento projekt spočíva a chcú vedieť o ňom viac. Stretla som sa aj s obdivom, že som sa prihlásila. Ale podstatný je práve môj osobný pocit a ten je veľmi dobrý.